Do situácie, kedy som chcela využiť možnosť potratu ma doviedol konzervativizmus v cirkvi

Autor: Zuzana Prostredníková | 23.9.2019 o 9:19 | (upravené 23.9.2019 o 11:24) Karma článku: 10,04 | Prečítané:  9431x

Som kresťanka, podporujem súčasnú legislatívu, no utvrdila som sa o tom žiaľ až osobnou skúsenosťou.

Musíme prestať redukovať diskusiu o reprodukčných právach na delenie sa na pro life a pro choice. Máme väčší problém, a tým je nedostatočná úroveň diskusie, informovanosti a vzdelania ohľadom sexuality a reprodukcie. 

Som veriaca a základom výchovy, ktorú som dostala od rodičov bola hodnota všetkých ľudí bez rozdielu, a úcta k ich slobodnej vôli. 

Vyrastala som však zároveň aj v cirkvi, a teda aj spoločnosti celkovo, kde som dostala o sexualite a intímnych vzťahoch veľmi skreslenú predstavu. 

V škole sme sa učili o reprodukcii len na biológii a to zaužívaným  spôsobom, poznačeným patriarchálnym vnímaním sveta, kde žena s vajíčkom len pasívne čaká, kedy ho ten aktívny muž svojou spermiou oplodní.  Sexuálna výchova, v rámci hodiny náboženstva bola ešte celkom pokroková, no aj tak veľmi zjednodušená a nedostatočná. Pozreli sme si film, ktorý síce poukázal na potrebu používania kondómov, no aj tak spájal sexuálne prenosné choroby s ľuďmi závislými na drogách a spoločensky vylúčenými ľuďmi. Teda message s ktorým som odchádzala domov bol: STD’s sú problémom iných ľudí ako som ja. Mne sa to stať nikdy nemôže. Podobne to bolo aj pri diskusiách o znásilnení. Tiež som si myslela, mne sa to stať nemôže, veď predsa sex je vždy z lásky, s výnimkou extrémnych prípadov prepadnutia a domáceho násilia. O takých základných veciach, ako je potreba vzájomného súhlasu pri akejkoľvek intimite, a rešpektovanie osobného priestoru sme sa už v škole neučili. 

Počas dospievania som sa  neskôr ocitla v konzervatívnejších cirkevných kruhoch. Keď som mala 14-18 rokov,  kedy prirodzene narastal môj záujem o témy ako sú vzťahy a sex, boli moje názory ovplyvňované konzervatívnou sexuálnou etikou. Vo formujúcom období tínedžerky zanechal tento konzervatívny postoj na mňa nemalý vplyv, aj keď som vďačná, že som mala okolo seba rodinu a kamarátov, ktorí tieto radikálne názory vyvažovali a ponúkali alternatívu.  Ešte veľmi dlho som však niekde v hĺbke verila, že aj ja musím byť tou poslušnou ženou pre muža, že sex mimo svadby, a mimo toho jedného exkluzívneho vzťahu je niečím špinavým. 

Sexuálna výchova v duchu konzervatívnej kresťanskej etiky nepodporuje emancipáciu a otvorenosť v intímnych vzťahoch. Základným princípom takého učenia je vernosť a exkluzivita. Nielen v cirkvi, ale aj na školách, a v spoločnosti celkovo ostáva opomenutý dôraz na potrebu rešpektu, konsenzu a zdravého sebavedomia v intímnych vzťahoch.  Konzervatívne kruhy vás naučia, že so sexom máte čakať až do svadby. Nenaučia vás ale to, čo máte robiť keď od tohto zámeru z akéhokoľvek dôvodu odbočíte. Konzervatívna sexuálna výchova z mojej skúsenosti romantizuje vzťahy, nehovorí o výzvach, a vedie k nevedomosti o intímnych vzťahoch. 

Keď som začala ja byť sexuálne aktívna, prenasledoval ma oblak temnoty. Myslela som si, že už nikdy nebudem môcť byť dobrou kresťankou. Cítila som sa špinavá, nehodná. Takéto pocity z prvých skúsenosti so sexom veľmi znížili moje sebavedomie. 

Nízke sebavedomie a pocit viny, ktorý som nadobudla, lebo som nedokázala naplniť ideál stanovený konzervatívnou komunitou ma dostali do situácie, kedy som nevedela, ako sa ku sexu zdravo postaviť, a ako sa v prípade potreby brániť. Začala som nadväzovať vzťahy bez toho, aby som si uvedomovala, že základom musí byť spoločná dohoda, tzv consent, ktorý môže v akejkoľvek chvíli byť odvolaný. V tomto období som bola znásilnená. Sebavedomie mi ešte viac kleslo a trvalo mi dlho, kým som pochopila čo sa stalo. No v tom momente som mala v jednej veci úplne jasno. Ako jedinú možnosť som v prípade otehotnenia videla potrat. Vždy som rešpektovala, že ženy by mali mať možnosť na potrat. Bola som ale presvedčená o tom, že mňa sa to netýka, a keby k tomu aj prišlo, ja tú možnosť nevyužiem. Skúsenosť s násilným sexuálnym stykom proti mojej vôli zmenil toto moje presvedčenie. Našťastie som nebola tehotná, a  toto ťažké rozhodnutie som nemusela napokon zvažovať. 

Na námestí dnes mnohí hlásali úplný zákaz interrupcií. Na stole je viacero návrhov na skrátenie lehoty, v ktorej sa môže žena rozhodnúť pre potrat. S odstupom času sa zamýšľam nad tým, aké by to bolo, keby som vtedy bola otehotnela, no moje možnosti voľby by boli obmedzené. Skrátenie lehoty z 12 na 8 týždňov je prakticky zákazom, lebo práve v takých situáciách, keď je žena konfrontovaná s takou traumou ako je znásilnenie v mladom veku, potrebuje veľa energie a času, aby sa vôbec zorientovala, čo sa stalo. Žiaľ, znásilnenie je v našej spoločnosti stále stigmatizované. Som preto presvedčená o tom, že musíme zachovať teraz platnú legislatívu, s lehotou 12 týždňov vrátane možnosti interupcie bez udania dôvodu, aby sa ženy nemuseli rozhodovať pod tlakom, a nemuseli čeliť pridanej traume zo stigmatizácie, v už aj tak traumatizujucom procese interupcie. 

Rozhodla som sa tieto riadky napísať hlavne preto, lebo viem, že mnoho mladých dievčat a žien má podobnú skúsenosť, no nie všetky o tom vieme alebo môžeme hovoriť. Samozrejme rešpektujem, že mnoho dievčat a žien si vyberie čakať so sexuálnym životom až do momentu, kedy si budú chcieť s partnerom založiť rodinu. Rešpektujem, že aj v nepriaznivých situáciách nebudú chcieť využiť možnosť potratu. Buďme ale otvorenou spoločnosťou, kde je  bezpečný a prístupný potrat stále možnosťou pre ženy, ktoré sa tak rozhodli. Nevieme totiž, čo všetko za tým rozhodnutím stojí. 

Nezľahčujme diskusiu o reprodukčných právach na boj medzi ochrancami ľudského života a tými, ktorí zabíjajú nenarodené deti. Nenechajme sa pohltiť vojnami medzi dobrom a zlom, ale hľadajme spôsob, ako na politickej úrovni presadiť vyššiu mieru informovanosti a sexuálnej výchovy v našej spoločnosti, aby sme mali na Slovensku mladé ženy a mužov, ktorí si uvedomujú zodpovednosť, ktorá s intímnymi vzťahmi prichádza, a pre ktorých je sex hlavne o rešpekte. Zároveň však neupierajme právo na voľbu tím, ktorí ju potrebujú.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

V Gorile počuť šušťanie bankoviek aj stretnutia, ktoré spis nespomína

Nahrávka korešponduje so spisom zverejneným pred ôsmimi rokmi.

Píše Branislav Benčat

Čoho sa Haščák bojí

Kontakt s Pentou môže byť čoraz rizikovejší.


Už ste čítali?